english   litovsky   slovensky
 
Dnes je štvrtok 14. decembra 2017. Meniny oslavujú: Branislava, Bronislava. Všetko najlepšie! 

Čo sú sekulárne inštitúty (2)

Sekulárne zasvätenie

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo. (Jn 15 ,16a)

V súčasnosti sa pociťuje potreba prítomnosti zasvätených kresťanov na pracoviskách, vo vedeckých a kultúrnych inštitúciách, v školách, v parlamentoch, v továrňach medzi robotníkmi, na poliach, na sídliskách a vôbec všade, kde sa človek nachádza. Preto pápež Pius XII. v roku 1947 zriadil ako novú formu zasväteného života v cirkvi sekulárne inštitúty. Ten, kto sa zasväcuje v sekulárnom inštitúte, sa neuzatvára pred svetom, neopúšťa svoju prácu, ktorú má rád a má pre ňu dary či schopnosti. V mnohých prípadoch neopúšťa ani svoju rodinu. Zostáva v podmienkach sveta, a predsa sa plne zasväcuje Bohu. Sekulárne zasvätenie je založené na presvedčení overenom skúsenosťou, že i v hluku sveta možno žiť hlboké vnútorné ticho, v ktorom sa človek stretá s Bohom. Ale zároveň aj v samote a skrytosti sveta, za múrmi domov či panelákov, možno prežívať tajomné spoločenstvo s bratmi a sestrami, ktorých dáva zasvätenému Ježiš Kristus. Aj uprostred každodennej práce, v skrytosti a všednosti každého dňa možno žiť tajomstvo veľkej lásky k Bohu a plného oddania sa Ježišovi Kristovi.
Keď sa Pán Ježiš narodil, prišiel do prostredia betlehemských pastierov a potom odišiel s Jozefom a Máriou ako emigrant do cudziny. Po návrate z Egypta posväcoval prostredie nazaretských robotníkov a pri hlásaní evanjelia zasa prostredie galilejských rybárov. Ale pri svojej službe človeku sa nevyhýbal ani prostrediu znalcov zákona a židovských náboženských vzdelancov v chráme a synagógach. Rovnako miloval a hľadal chudobných i bohatých, zdravých i chorých. Tak aj ľudia, ktorí ho chcú nasledovať svojím zasvätením vo svete, prinášajú Ježiša Krista do každého prostredia: ľuďom jednoduchým, ale i vzdelaným, chudobným i bohatým, zdravým i chorým, mladým i starším, pretože všetci ľudia sa potrebujú stretnúť s milujúcim a odpúšťajúcim Kristom, ktorý pretvára svet silou svojej lásky a sebaobetovania.
Kvôli týmto skutočnostiam sa zasvätenie v sekulárnom inštitúte niekedy nesprávne chápe, ako akási "menej dokonalá, či prechodná forma" rehoľného života. Nie je to tak. Druhý vatikánsky koncil v dekréte Perfectae charitatis (PC), o primeranej obnove rehoľného života hovorí v článku 11, že "hoci sekulárne inštitúty nie sú rehoľnými ustanovizňami, predsa sú cirkevne schválenou formou pravého a úplného zachovávania evanjeliových rád vo svete." A Kódex kánonického práva ich v kánone 710 definuje ako "inštitúty zasväteného života, v ktorých sa vo svete žijúci veriaci usilujú o dokonalosť lásky a snažia sa predovšetkým znútra prispieť k posväteniu sveta." Aj keď táto forma zasväteného života má svoje špecifiká, nie je dokonalejšia, ani menej dokonalá, ale len odlišná od iných foriem zasväteného života, ktoré sú historicky staršie, a snáď preto aj viac rozšírené a známejšie.

Rezervovanosť v sekulárnych inštitútoch

Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. (Mt 10, 16-18).

Pustovníci hľadali "určitú ochranu pred svetom" v samote, odľahlosti a ťažkej prístupnosti miesta svojho života a zasvätenia. Rehoľníkom poskytujú túto "ochranu" kláštorné múry, spoločenstvo a rehoľné rúcho. Sekulárnym inštitútom, ktorým II. vatikánsky koncil nariaďuje, "aby si zachovali svoj vlastný svetský charakter, aby mohli všade a účinne apoštolovať vo svete a sťa by boli zo sveta" (PC 11), poskytuje určitú formu "ochrany" ich rezervovanosť (diskrétnosť) voči vonkajšiemu svetu: ľuďom nepatriacim do spoločenstva, svetským alebo cirkevným inštitúciám, príbuzným, atď. Členovia väčšiny sekulárnych inštitútov nehovoria o svojej príslušnosti k inštitútu, neoznamujú to zväčša ani svojim najbližším príbuzným, priateľom a známym, s ktorými sa možno aj denne stretávajú. O ich zasvätení vedia často len členovia ich vlastného inštitútu. Neodlišujú sa od ľudí zo svojho okolia ani svojím oblečením, ani inými vonkajšími znakmi. Táto rezervovanosť im umožňuje alebo uľahčuje pôsobenie aj v takom prostredí, ktorému sú cudzie kresťanské hodnoty a ktoré má voči kresťanstvu silne zakorenený odpor a predsudky. Aj takéto prostredie môžu členovia SI denne posväcovať svojou prítomnosťou, vernosťou pravde, vytrvalosťou v plnení každodenných povinností, stálym úsilím o vysokú odbornosť a profesionalitu svojej práce, príkladom svojej bezúhonnosti, srdečnosťou a láskavým prístupom k iným. Aj v takomto prostredí môže zasvätený človek naplniť ideál dokonalého sebadarovania Bohu.

späť


Aktuality
Všetky...   
 



(c)2004-2006 www.fatima-sf.sk, Edited by mail, dewp, dewpstore.sk